Moja cesta na nordkapp
venované ceste na sever
Z Lago Di Garda na Nordkapp, roku 2022
23. Júla 2022. Tento dátum mám doma na tabuli napísaný od decembra roku 21. Rozhodnutie padlo v jeden dlhý zimný večer po návrate z cyklistiky na Kanárskych ostrovoch v domácej izolácii po pozitívnom teste na covid19. Z pohodlia domova to znie ako vynikajúci nápad. Štyritisíc kilometrov za dva týždne. Určite to nebude zadarmo, znie to ako slušná výzva. Fyzicky, psychicky aj logisticky. Prečo nie. Kedy ak nie teraz. Absolvoval som zatiaľ dva cyklo výlety. Poprad – Pula a späť niekedy okolo roku 2012 – 2000 kilometrov na horskom bicykli, na iný nebolo. A Poprad – Hel (Gdansk) a späť v roku 2019 – 1300 kilometrov už na mojom terajšom. Boli to jedny z najluxusnejších zážitkov vôbec a určite najlepšie dovolenky aké som zažil. Tak prečo nie NC4K, alebo niečo tomu podobné. Minulý rok: 2021, som sa hlásil na Transcontinental race. Tam bicykluješ od západného pobrežia Európy do Burgasu. Toho roku ma nevzali. Škoda, že sa ozvali teraz v Januári 22, že som medzi štartujúcimi. Neskoro. Ide sa na Nordkapp.
A opäť, jeden z najväčších zážitkov. Povedal by som, že neopísateľný. Ale podarilo sa ho opísať. Viac neprezrádzam.
Prikladám linky na cestopis z blogu.
Kapitola 1: Cesta na štart
Moja cesta na NC4K sa začína v decembri 2021, keď na akciu natrafím náhodou pri potulkách cyklowebmi. Z pohodlia domova sa mi zdá absolvovať túto relatívne dlhú cestu cez Európu ako skvelý nápad. Chýba mi poriadne dobrodružstvo, prečo nie. Krátka úvaha. Áno, nie, áno, nie, idem, nejdem, hej, ňe. Idem! Vypĺňam prihlášku a rýchlo platím (kým ma nadšenie neopustí a ja si to nerozmyslím). Prekračujem Rubikon.
Dobrodružstvo začína v sobotu (23. Júla). Do Talianska cestujem už vo štvrtok transferom priamo zo Svitu od rodičov. Dohodnutý nosič na bicykel nedorazil tak rozoberám bike s prianím, nech ho v Taliansku poskladám do rovnakej podoby. Po celodennej drine v aute ma šofér vyhadzuje v Bolzane (krásna rýchla spomienka na pobyt v lokálnej nemocnici so zlámanou chrbticou v 2019.) asi 80km od ubytka. Skladám bike, montujem nové tašky. Prvý krát po dlhom čase skúšam aké je to jazdiť na 30 kilovej rárohe. Vyzerá, že sa nezabijem. Asi by to šlo. Rozmýšľam, nakoľko som vlastne pripravení. Na hotel prichádzam pred polnocou, víta ma pani domáca v pyžame, meškám len tri hodiny. Vďaka vietor, vďaka Garmin…
Kapitola 2: Od álp po Baltické more
Tri, dva, jedna, štart! Ok takže ideme nato. Sadám na bike, zapínam tretry, pozerám doľava, doprava, fuuu, radšej odopínam tretry. Tristo ľudí v priestore štartu je celkom dosť aj bez batožiny. Dávam pozor na ľudí, čo by ma mohli sundať a takisto opačne. (edit: prvý deň sa dvaja tuším Argentínčania sundali navzájom a skrátili si pobyt v Európe). Do žíl pomaly putuje adrenalín a nadšenie zo súťaže. Stres zo štartu ma tentokrát obišiel. Pri pomyslení na najbližšie dni a všetky možné scenáre to bola skôr úzkosť. Okolo trate stojí a fandí len pár domácich a blízkych. Žiadne veľké masy. Nie sme Tour De France. Všetko, čo budeme potrebovať máme so sebou alebo kúpime. Akákoľvek podpora zakázaná. Unsupported!
Kľučkujeme ulicami Rovereta. Nie dlho a vychádzame na cyklochodník kopírujúci druhú najdlhšiu Taliansku rieku: Adige. (to som si teraz vygooglil), ale chodník stojí za výlet. Nezvyknem mať na bicykli klaustrofóbiu ale táto masa nabalených cyklistov mi na tomto úzkom páse asfaltu dáva zabrať. Mňa z Rovereta prišiel vyprevadiť len VKV (obľúbený Košický vietor), ktorý nás sprevádzal prvých 110km. Samozrejme nie smerom ako by som chcel. My ale letíme v pelotóne krásnou scenériou. Dookola najväčšie Európske sady jabloní striedajúce vinič a zase dookola. Míňame talianske dedinky a mestá. Keď poviem letíme, myslím letíme – mám pocit, že si to tu ľudia pomýlili s popracovaným výjazdom. Za priemer na prvej stovke by som sa na Strave nehanbil ani pri bežnom výjazde (niečo medzi 29-30km/h). Asi to bude drsnejšie ako som čakal. Ok, stovka za nami, už len 3700km… (Sľubujem si, že toto je prvá a posledná úvaha týmto smerom lebo sa rozplačem.) Jablone, vinič, jablone, vinič…
Kapitola 3: Švédsko
5:30 – budíček na lodi, dezorientácia (každým ránom mi trvá dlhšie uvedomiť si, kde som a čo tu robím). Hygiena, rýchlo pakujem veci, raňajky klasika – Snickers a Monster, presun do podpalubia k bicyklom. Joo zabudol som – namazať podvozok samozrejme.
Neviem ako je to možné, ale každým dňom je sedenie lepšie a ľahšie a ja sa cítim akosi viac fit, menej dolámaný a viac pri sile. Buď telo rezignovalo a zvyklo si na to, čo teraz robíme alebo som objavil zázrak ultra-rýchlej regenerácie. Jeden kamión, druhý kamión. V tesnom priestore sa tu vedľa valiacich sa kamiónov tlačí pri bicykloch asi 30 ľudí. Niektorí spolucestujúci, niektorí len turisti. Prišiel náš čas. Na bicykli sa veziem loďou a vychádzam cez čelo lode v Škandinávii (Trelleborg). V živote by mi nenapadlo, že sa sem prídem bicyklovať. Neviem síce čím je Švédsko výnimočné, ale ja osobne zažívam pocit znovuzrodenia, nový začiatok. Proste zmena. Nová kapitola.
Polozaspatý kľučkujem v prístave a hľadám cestu von. Je tu húf cyklistov. To znamená – potenciálni parťáci na pár (stovák) kilometrov. Snáď niekto normálny. Teda aspoň s rovnakou diagnózou. Kým sa mi podarí vyjsť z mesta nachádzam sa v skupine asi desiatich ľudí. Vyzerá to na sociálnu a rýchlu jazdu…
Kapitola 4: Fínsko
Každým dňom ma budík vytrháva z hlbšieho a hlbšieho spánku. Uvažujem, že keby dnes neplánujem ďalších tristo kilometrov niekde vo Fínsku z postele ani nevyleziem. Na lodi to príjemne hučí a uspáva. Čas spakovať tie štyri a pol veci, čo tu mám, nahodiť vypraté cyklo veci a velím smer raňajky. Cestou sa zastavíme na terase. K fínskemu pobrežiu je to plavba pomedzi tisíce ostrovčekov. Východ slnka. Úžasný pocit. Sloboda ? Očakávania ? Slnko, more, všetko super, idem jesť.
Raňajky jedna bomba. Kontinentálne raňajky na lodi s výhľadom. Sedím s Nickom a Leonom. Myslím na to, čo nás dnes čaká – celkom rovinatý deň, za 12 hodín by to malo byť vybavené. Som zvedavý s kým pôjdem ďalej. Joannesa a Stephana nevidím. Otočím to k pultu minimálne tri krát. Telo potrebuje palivo (a ja som od prírody pažravý). Z myšlienok popri káve ma vyrušuje hlásenie. Prosíme vypratať izby a presunúť sa k vozidlám. Za niekoľko minút budeme v Turku. Akosi nám nik nepovedal, že vo Fínsku majú o hodinu menej. Super. Práve skončila raňajková idylka. V prístave nevidím všetkých. Ďalej však nečakám a štartujem s Nickom, Leonom a Stephenom. Títo sú v pohode partia. Je super keď človek nemusí hneď z rána riešiť obchod, raňajky, kávu. Bežne si ani neuvedomuješ, aký je tečúca voda, suché oblečenie, kuchyňa a kúpeľňa luxus…
Kapitola 5: Nórsko a Nordkapp
6.30 luxusný čas na vstávanie. Na izbe som s Floom (Florián – Flo). Veľa balenia nemáme. Izba pre dvoch a dva bicykle. Akurát. Nie je sa kam pohnúť. Dobre, že sme prišli o polnoci. Tie nabalené a špinavé bicykle by asi inak nocovali vonku. Raňajky na siedmu. Tretie bufetové raňajky výletu. Nie je to nakoniec až tak zlé. Plánujeme sa poriadne najesť a dnes vyraziť s kľudom o čosi neskôr – Po ôsmej. A potom v priebehu dňa menej stáť. Čaká nás posledných 450 kilometrov a 3700 výškových. Jeden dlhší deň a jedna „kapučíno jazda“. Bicykle zbalené, opreté pred hotelom. Užívame si raňajky. Najbližších niekoľko hodín nebudeme musieť riešiť nič. Do kapsy si na tajnáša pripravím pár poriadne naládovaných lepeňákov na neskôr. Nick si do svojich kargo cyklo gatí natrepal varené vajcia. Predstav si legínovité gate s elastickými vreckami. Pridaj po dve vajcia na každé stehno. Napriek nášmuu „zdivočeniu“ sa za nás trošku (s nadnesením) hanbím. Poznámka: na také gate sa musím doma pozrieť. Čo už, drina a bieda Ťa naučí. Káva dopitá. Poďme nato. Teda ešte klasika, veď vieš. Môžeme ísť.
Znova Fínsko pod mrakom. Blíži sa cieľ. Už to nie je až také depresívne. Celkovo sever Fínska nie je až taký zlý – Laponsko. Členitejší terén, viac kopcov, viac jazier menej stromov. Krásne scenérie a často sa menia. Vôbec by mi nevadilo niekedy sa tu vrátiť. Ešte keby tak vyšlo slnko. Prvú polku dňa ideme bez väčších zastávok. Ideme na zásoby z raňajok. Vo Fínsku nás dnes čaká posledných 180kilometrov…
Štatistiky z jazdy
Niekoľko fotiek
