45SW: deň 9 – Mount Ventoux

V Sisterone točím smerom na západ. Aspoň mi nebude viac fúkať oproti. V maličkej dedinke pri ceste sa zastavujem na kávu, kolu a tiramisu. Dobre padne. Žalúdok sa po niekoľkých hodinách jazdy pomaly rozbieha. Doteraz mi to moc netrávilo. Na Mount Ventoux budem potrebovať veľa energie. Cesta vedie vidieckou dolinkou s hospodárskymi usadlosťami kontinuálnym stúpaním. Príroda je pekná. Z času na čas sa spoza kopcov ukáže majestátna hora s zasypaná bielym kamením, kam mierim – taká Francúzska Kráľová hoľa.

Do dedinky Montbrun-les-Bains vedie z z Col de Macuègne jeden z tých krajších zjazdov. Dopĺňam si v nej vodu a v supermarkete dopĺňam zásoby Snickersov, banánov a energeťákov na cestu. Odtiaľto už len jedno menšie stúpanie a potom Ventoux. Ako si tak balím veci pred supermarketom, tak sa tu strieda relatívne veľa podobne nabalených pretekárov. Paralelne prebieha ďalší pretek cez Francúzsko.  Začína to byť celkom populárne. Predpokladám, že buď ich je oveľa viac ako nás alebo len pred chvíľou štartovali. Inak by sa ich tu toľko naraz nestretlo. Chystám sa na odchod a nejaký čerstvý pretekár sa mi neznámou rečou snaží naznačiť aby som mu postrážil bicykel. Odchádzam, ukazujem mu. Urazene a rozhorčene sa zamračí a ide ďalej. Debil. Si ho pripni ako ja.

Na Ventoux sa štartuje z mesta Sault. Doňho sa dostanem drsným a hlavne zbytočným kopcom v borovicovom lese. Miestami musím do stoja, má pravidelne cez 20%. Do nitky morký. Ako vždy. To je daň za vyhýbanie sa hlavným cestám. Ale aspoň je to bez dopravy. Z lesa vchádzam do dedinky Aurel obklopenej levanduľovými poliami. Po pravej strane sa už pyšne nesie masív Mount Ventoux. V Saulte, pár kilometrov ďalej vidím toľko cyklistov rôzneho veku, koľko som ešte nevidel. Ani v Taliansku v Bormiu. Nikde. Je tu viac cyklistov ako áut. Krása. Kochám sa za jazdy a nezastavujem. Zásoby mám nakúpené. Čaká ma 24 kilometrov a 1200 výškových metrov. Čo vlastne nie je až také hrozné. Čerstvý a nenaložený by som si to určite užil viac.

Stúpanie borovicovým a hlavne čistým a prehľadným lesom je príjemné. Stretávam veľa ľudí na bicykloch či už smerom hore alebo sa rútia dole. Asi v tretine kopca na mňa starší pár kričí Peter, Peter, Peter… Čože ? Buď si ma s niekým zmýlili alebo nechápem. Zastavujem a kecáme. Fakt mysleli mňa. Čakajú na Johana Kooistru z Holandska a na mape videli, že som pár hodín pred ním a rozhodli sa, že povzbudia aj mňa. To je milé. Odmietam všetko vrátane čistej vody. Pravidlá. Aj tak ma veľmi potešili.

Niečo za polovicou sa stúpanie nachvíľu zvoľní. Cesta niekoľko kilometrov traverzuje dolinu. Hneď po tejto nula až štvorpercentnej „rovinke“ začína najťažšia, posledná – „červená“ tretina. Prechádzame okolo Chalet Reynard, kde sa v zime lyžuje. Sklon záveru sa pohybuje okolo 10%, čo nie je až taký extrém ale po 18 kilometroch stúpania s bagážou dáva zabrať. Navyše Mount Ventoux znamená v preklade veterný vrch. Fúka samozrejme oproti. Niekoľko krát stojím, oddychujem a kochám sa. Kochanie je pre tých, čo nevládzu. Čo už. Z lesa sme vyliezli na otvorenú skalnatú hoľu. Kopec ako z mesiaca. Veľmi zaujímavá a neobvyklá scenéria. Žiadna tráva, žiadne stromy, len biele a sivé skaly. Pravidelne sa predbieham s párom o niečo starším ako som ja.

Po troch hodinách boja som na vrchole. Toto je cyklistická Mekka. Je tu minimálne 50 ďalších cyklistov. Mierim do obchodíku. Kupujem dve magnetky a kolu. Chvíľu sa tu porozhliadnem. Potrebujem si spraviť fotku s bicyklom a so značkou. Poprosím ten párik, s ktorým som sa obiehal. Sú to Nemci. Chvíľu sa rozprávame odkiaľ a kam idem. Chalan sa chystá na niečo podobné. Zo severu Poľska na Balkán – niektoré Eurovelo. Pýta sa ma na Poľsko a Slovensko. Vysvetľujem mu, čo a ako chodí u nás na ceste aby nebol po príchode z Nemecka prekvapený. Obdivuje moju podsedlovú konštrukciu z Aliexpresu a Fixplus pásky, ktoré držia spacák a nafukovačku. Ďalšie príjemné stretnutie.  16:10. Mám za sebou 10 hodín, 115 kilometrov a dnes by som chcel minimálne ďalšiu stovku.