45SW: deň 1 – Domovina

Budíček o tretej, posledná kontrola vecí na bicykli, strečing, káva, energeťák a Snickers. Mentálny nepokoj sa pomaly vytráca a zapínajú sa naučené automaty. Štartovať budeme z hlavného námestia. Z bytu vyrážame ešte po tme. Moja rodinka o čosi skôr. Krátka jazda prázdnym Krakovom. Stretávam len ľudí vracajúcich sa z diskoték.

Na námestí sa pridávam k skupinke 14 cyklistov. Okrem nás tu je len moja rodina, organizátor a fotograf. Nik viac. Sem tam opitý okoloidúci s nechápavým výrazom. Našu skupinu čaká v najbližších dňoch celkom slušná výzva. Poctivá dávka kilometrov a stúpania. Pozornosti, ale úspešne uniká. Tak sa mi to páči. Zamyslené tváre mojich nových kolegov postupne striedajú úsmevy. Posledný rozhovor  a povzbudenia od rodiny na historickom námestí, vidíme sa o necelý mesiac. Alebo možno večer, keď mi odídu tie kolená. Organizátor na mňa s úsmevom kričí, že tu mám ako jediný support. Smejeme sa.

V rámci mesta pôjde prvý Chris z Nového Zélandu, preteky začnú za mestom. 3…2…1… štart: nasadám na bike pridávam sa k skupinke, kývam rodičom a bratovi, a už si to valíme dláždenými uličkami Krakova smerom k rieke. Atmosféra sa uvoľňuje. Východ Slnka stíhame presne na moste nad Vislou. Magický moment. Požehnanie od Slnka na cestu.

Prvé kilometre ideme v skupinke po cyklochodníku popri rieke, rozprávame sa, spoznávame sa, vzájomne mapujeme svoje ciele a očakávania. V Poľsku pôjdeme asi sto kilometrov a potom prejdeme cez hranicu na Oravu na Slovensko. Pár minút trávim s Chrisom, máme si čo povedať, je to civilný inžinier, precestoval svet a robil vo vyše tridsiatich krajinách. Možno sa ešte uvidíme. Chodník striedajú krásne poľské dedinky s nefrekventovanými cestami. Držím sa vzadu. Stretávam Taliana s prvým defektom. Uvidíme, čo moje nohy, zatiaľ je to ok a viac ma to asi trápi v hlave ako naozaj. Čas letí a skupina sa pred chvíľou potrhala. Dobieham ďalšieho staršieho pána. Je to James Henderson z Londýna. Športový novinár a spisovateľ po 60tke, ktorý sa zaoberá vytrvalosťou. Strávim s ním hodinku a idem ďalej. Som o čosi rýchlejší. Klobúk dole, či už pred ním alebo pred Chrisom.

Na dnes nemám presný cieľ. Sníval som o 400km až po prvý checkpoint v Maďarsku. Reálnejšie bude niečo okolo 300km. Teploty sa prehupli cez 30tku a to si spolu s kopcami vyberá svoju daň na čase a energii. Môj naložený bicykel s jedlom a vodou má niečo okolo 33 kíl. Ťahať túto „rárohu“  do kopcov v týchto teplotách je iný level.

Orava je krásna, trasa tu ale vedie po cestách prvej triedy a pokojné Poľsko vystriedala  premávka na ceste. Nič, na čo by som nebol zvyknutý, ale kontrast je citeľný. Nabalil som sa tak na pol dňa takže prvú zastávku si dávam až na 160. kilometri na pumpe v Dolnom Kubíne, dopĺňam vodu, dávam si Monster, Snickers, nanuk a chvíľu len tak postávam a oddychujem. Neviem prečo sa nestravujem normálne. Toto nebude pár hodinový výjazd. Ale tak predsa je to len výlet a nejaké kalórie spálim. Pozerám na mapku kde sa rozutekal zvyšok, odpisujem na posledné priania k šťastnej ceste.

Míňam Oravský hrad, tento kraj je pre mňa skoro nový, nepoznaný. Cesta z Kubína po Kraľovany je krásna. Trasu nemám naštudovanú, takže neviem, čo presne má čaká. O to väčšie prekvapenie. V Kraľovanoch sa napájame na hlavnú cestu medzi Ružomberkom a Vrútkami. To je tá, ktorou ideš keď ideš severom Slovenska po diaľnici. Po ľavej strane Váh, nádrž Krpeľany a labute. A banda šoférov, čo sa predbieha po tej rovnej ceste do kopca.  Krajnica síce široká ale to tempo na ceste je extrém. Sem by som na bicykli dobrovoľne nezavítal. Našťastie to trvá len 10km a my smerujeme na vedľajšie cestičky na Turci. Na váhu bicykla som si zvykol. Snažím sa držať tempo okolo 25km/h. Na rovine váha problém nerobí. Horšie je to v kopcoch. Ja plus bicykel = 126kg. Cestou snáď čosi schudnem.

Trasa je krásna, názvy dedín, ktoré som v živote nepočul. Niečo medzi lazmi a koncom sveta. Cestu lemujú aleje stromov. Za nimi zelené polia a pasienky. Jazdíme po úpätí Veľkej Fatry mimo hlavné ťahy takže je to neustále do kopca alebo z kopca. V tom teple je to extrémne únavné a hlavne otravné. Na kolená postupne zabúdam. Asi to bol fakt len mentálny problém.